CEJ 2018 v Maďarsku – moje prvé Jamboree

Hor sa na juh V4! 28. júla  ráno sme sa my, skautky z 87. zboru, stretli  na trenčianskej vlakovej stanici. Do Bratislavy sme sa doviezli vlakom a odtiaľ spoločne s bratmi čechmi autobusom do campu v Szalki-sziget, Dunújváros na Stredoeurópske jamboree 2018.

Prvý dojem

Väčšina našej patroly zažila na tohtoročnom jamboree svoju prvú medzinárodnú skautskú akciu vôbec.   Nevedeli sme do čoho ideme, no zo dňa na deň sa nám páčilo viac a viac, pričom stále pribúdali nové prekvapenia a parádne zážitky.

Autobus nás vysadil pred campom v Szigete.  Hneď ako sme vystúpili, okolie zaplavili desiatky  patrol rozdielnych národností / skoro všade samý brat čech:D/ a ponad dav všade plápolajúce oddielové  vlajky. V každej patrole nás bolo 10, pričom jeden člen 18+ bol vodca patroly. Naša vodkyňa, zodpovedná za celú desaťčlennú skupinu,  ešte pred vstupom pre nás obdržala karty na krk s čipom, ktorými sme sa preukazovali vždy pri prechode cez hlavnú bránu táboriska. A najviac nadšené sme boli samozrejme zo šatiek, kontingentových nášiviek a CEJ plátenného batôžka.

Ako vyzeralo táborisko a ako sme spalo?

Celý camp mal viacero častí. Pri vodnej ploche boli programové stavby, veľký stejdž a jedálenský stan.  A v obytnej časti bol kruhový domček nazývaný “mushroom“ – kde si počas celého jamboree hocikto mohol vziať slivky alebo keksíky. Účastníci boli rozdelený do menších subcampov, kde sme si niektorí rozložili stany, niektorí obydlia vyzerajúce ako zmes podsady, tee-pee a malého hangáru. Konkrétne našej patrole bolo odporučené miestečko, kde isto bude popoludní tieň. Doteraz nevieme kde sa stala chyba a prečo sa tieň do večerných hodín nedostavil. Smejeme sa, keď spomíname ako sme dúfali, že na noc klesne teplota vnútri pod 40 stupňov… ale tak aspoň nebolo treba spacáky:D.

Dostali sme sa počas týždňa aj mimo táboriska?

Skoro každý deň sme po obede zašli schladiť sa  k jazeru za bránou, na ktorom sme sa neskôr aj plavili na lodiach. Počas celého týždňa sme mali odlišne zamerané skautské aktivity aj mimo camp. Jednou z nich bola aj služba pre verejnosť. Naša patrola  pomáhala v škôlke, ostatní boli rozdelení do nemocnice a domova dôchodcov. Jeden celý deň sme išli na Balaton, ktorý sme prešli na lodi a spravili si menšiu turistiku na kopci s obydliami ako z Flinstonovcov , a  kde v každom obchode predávali levandule a papričky. /Zistili sme, že levanduľová drť a ani zmrzlina nie sú až tak super./

Namotivovaní na nové skautské zručnosti

Čaro skautingu sme zažívali každý jeden deň. V rámci woodcraftu sme sa učili ako si vyrobiť povraz zo žihľavy a na  ďalšom tábore si myslím aj my spravíme poschodové postele pre družinu a pohodlné sedenia, ktoré vôbec nie je zložité vyrobiť. A samozrejme žihľavové závesy musia byť!

Kontingentové párty a večerný program

Krajiny V4  mali usporiadať vlastné kontingentové párty. Na programe našej slovenskej sa podieľala aj naša patrola, a to všetko sme  plánovali na luxusnej „slovenskej chatke“ kde sme radi a často chodievali. Slovensko malo stopercentne najlepšiu a istotne s najlepším výberom hudby :D.  Bolo cítiť skvelú atmosféru a zo všetkého najviac nás dostalo keď na plátne na veľkom stejdži premietali fotky zo slovenských táborov a medzi nimi odrazu naše tee-pee a my a naši skauti na táboroch a sánkovačkách spred viacerých rokov!

Vyšlo nám počasie a pôjdeme zas?

Na maďarské podnebie sa nám nepodarilo úplne zvyknúť. Väčšinu týždňa prevládalo ohromné teplo, ktoré pár krát vystriedal silný lejak, ale predsa to k tomu patrí a už čakáme na rok 2020 aby sme mohli  ísť do Gdansk!

Anna Mária Ukropcová, 87. Zbor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *