Skúškový víkend na radcáku

Posledný radcákový víkend, ktorý sa konal v Seredi v nás vyvolal mrazivé pocity. Nielen kvôli skúškam, ktoré sa neúprosne blížili, ale i kvôli nefungujúcim radiátorom v klubovni. Našťastie nás zahriali povzbudivé slová od našich tútorov a ohrievače.

Tretí víkend prišiel strašne rýchlo a ani sme sa nenazdali a museli sme mať hotovú radcovskú činnosť, kurz prvej pomoci a byť pripravení na dlho očakávané skúšky. Myslím, že každí z nás si pomyslel, keď uvidel 70 stranovú príručku, že toto v živote nemôže dať. Opak bol pravdou a aj keď sa to niektorým možno nepodarilo na prvýkrát, veríme a držíme im palce na náhradnom termíne. Ale skúšky neboli jediná vec čo sa počas celého víkendu stala. Prvý deň ,keď sme dorazili, nás vodcovia prekvapili zaujímavými aktivitami, z ktorých mi v pamäti najviac utkvela mestská „čejndžovacia“ hra, pri ktorej sme vyrazili do ulíc Serede a vymieňali predmety za iné. Niektorí sa do toho pustili s elánom – dokonca získali fúkacie nástavce od mestskej polície – iní sa hrabali v košoch. Večer sme sa uložili do spacákov a snažili sa do hlavy dostať ešte zopár informácii. Ráno sme sa zobudili a o 10tej začalo skúšanie. Chcem sa ospravedlniť tím, ktorých sme my – tí ktorí už boli preskúšaní – znervózňovali našim hlučným a neodviazaným spevom, ale verím, že naša verzia „ Pár dní zvládnem“ bola povzbudzujúca…

Večer nám prišli robiť program domáce baby, Miriam a Tete, ktorým ďakujeme, že nás priviedli na iné myšlienky. Keď už bolo rozhodnuté, presunuli sme sa všetci do parku, kde sme dostali od našich tútorov osobnú spätnú väzbu, za ktorú som veľmi vďačná, lebo už dlhšie som chcela počuť názor na moju osobu. Potom sme sa všetci zhromaždili k rituálu (ktorý si nechám pre seba) a dostali vytúžený radcovský dekrét a nášivku. Keď sme sa vrátili oslávili sme to veselým a hlavne poriadne hlučným spevom a stolovou choreografiou…. to nepochopíte 😀 Čo viac dodať. Asi len veľké VĎAKA všetkým vodcom, ľuďom, ktorí prednášali, ktorí varili, ktorí nám umožnili zažiť tento neopakovateľný zážitok. Dúfam, že sa ešte stretneme a zaspomíname na tri úžasné víkendy, z ktorých si odnášam LEN dobré veci, nové vedomosti, nové priateľstvá, nové hry (Pterodaktyl :D), a nové skúsenosti…. tak teda ešte raz veľké ĎAKUJEM.

A budúcim generáciám radcáčiku by som chela odkázať: „ Viem presne ako sa cítite, ste plní očakávaní a rozmýšľate, ako sa vyvinie váš prvý víkend….. Verte mi, bola som na vašom mieste a nestihla som si ani uvedomiť ako všetky tri víkendy prebehli svetelnou rýchlosťou.

Dám vám dve malé rady:
1. Nenechávajte všetko na poslednú chvíľku – či už učenie, radcovskú činnosť alebo prvú pomoc.
2. Užívajte chvíľ, pretože radcák si prežijete len jeden v živote a budú to chvíle, na ktoré budete spomínať so smiechom a úsmevom na tvári. Takže ak aj váhaš či ísť alebo nie, choď a ver mi, že neoľutuješ!

Fotky nájdete tu.

Autorka: s.Zorka (82. zbor Polaris Sereď)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *