Zamyslenie mesiaca – Február 2018

Zamyslenie mesiaca – Február 2018

Ahojte, mám pre vás ďalšie zamyslenie, tentokrát na tému skautského zákona. Pripájam k nemu aj zopár otázok, na ktoré si môžete odpovedať, alebo ich použiť pri duchovnom programe.


Poznáš skautský zákon? Čudná otázka, že? Rozumieš mu a riadiš sa podľa neho? Záleží teraz na úprimnosti tvojich odpovedí. Sám seba nepodvedieš. Poďme sa teraz spolu zamyslieť nad tým, či sme ho pochopili naozaj do dôsledkov a ako si vedieme pri jeho dodržiavaní. Som presvedčený, že také ,,vypranie špinavého prádla” je z času na čas nutné, aby nedochádzalo k našej duchovnej degenerácii. Keď má skaut byť pre ostatných svetlom, musí sám žiariť. A tak to ber ako ,,vyčistenie lampy”.

Nováčikom ale aj mnohým iným skautský zákon z času na čas vysvetľujeme, ale ruku na srdce, nezostávame v jeho chápaní stále na úrovni nováčika? Pokúsim sa o to, aby som ti umožnil hlbšie zamyslenie nad obsahom skautského desatora. Zároveň bude zrejmejšie, či je pre teba a tvoj život len kusom popísaného papiera alebo skutočným životným pravidlom.

1. Na skautovu česť sa dá spoľahnúť.

Keď o tomto bode hovoríme, tak väčšinou zdôrazňujeme to, že sa nemá klamať a podvádzať a uvádzame k tomu množstvo príkladov. Myslíš, že to stačí? Isteže, je to samozrejmá súčasť tohto bodu. K ďalšej inšpirácii môže poslúžiť napríklad preklad anglického znenia: ,,Je cťou skauta, ak je mu dôverované.” Myslíš, že ti každý dôveruje? Ak nie, prečo asi? Dôvera a pravda majú k sebe blízko. Napáda mi formulácia, ktorá je trochu obsažnejšia:,,Skaut je pravdivý.” Dôverovať môžem predsa len tomu, kto je pravdivý a kto nesklame. A byť pravdivý neznamená len, že nebudem klamať. Je treba pravdivo žiť. Zdá sa ti to príliš teoretické a málo pochopiteľné? Žiť pravdivo môže len ten, koho myslenie, slová i skutky sú v súlade s jeho presvedčením a svedomím. Ak som niečo poznal ako pravdivé a správne, som povinný podľa tohto poznania žiť. Potom som sám pravdivý a mám i dôveru ostatných. Háčik je v tom, že nikto nemôže byť so svojím poznaním pravdy definitívne hotový. Ale cesta za jej poznaním a trvalé úsilie o pravdivý život ťa bude čím ďalej tým viac približovať skutočnému poznaniu tej Pravdy, ktorá ti dosiaľ nie je celkom zrejmá a do služby ktorej si sa skautským sľubom zaviazal. Nie sám sebe, ale tejto Pravde si za svoj život zodpovedný.

Na zamyslenie:

Hovorím vždy len to, o čom viem, že je pravda?

Snažím sa v živote skutočnú pravdu poznávať?

Som poctivý a čestný pri akejkoľvek práci i zábave?

Nerobím zo seba pred ostatnými niekoho, kým nie som?

Nepretvarujem sa, aby som oklamal?

Plním dané sľuby?

Neprivlastňujem si občas maličkosti, ktoré mi nepatria? Alebo aj hodnotnejšie veci?

Vraciam požičané veci?

Je na mňa spoľah?

Som zodpovedný alebo skôr ľahkomyseľný?

Snažím sa porozumieť zmyslu vlastného života alebo ma to nezaujíma?

2. Skaut je verný a oddaný.

Tu býva často zdôrazňovaná vernosť družine, oddielu, skautskému zákonu a ideálom. To samozrejme platí. Ale opäť by to bolo trochu málo. Vernosť a oddanosť predsa presahuje skautské prostredie. Rád by som nadviazal na predchádzajúci bod s tým, že každý skaut musí byť verný a oddaný predovšetkým tej pravde, ktorú poznal. Vernosť svojmu presvedčeniu. Taká vernosť poznaným zásadám a hodnotám je dôvodom k hrdinstvu v živote, pri práci, pri obrane vlasti i akéhokoľvek dobra. Preto treba podporovať nielen vlastnú cestu jednotlivca k poznaniu, ale aj praktické dôsledky z toho vyplývajúce. Je potrebné rešpektovať individualitu a slobodu druhého. Vyzerá to opäť nekonkrétne, ale jedna praktická oblasť: V oddiele sa môžu vyskytovať deti, pre ktoré Boh znamená osobného(kresťanského) Boha. Z náboženského presvedčenia potom pre ne vyplývajú aj isté ,,povinnosti”.  Slovo ,,povinnosti” uvádzam v úvodzovkách, pretože tak sa to zväčša javí vonkajším pozorovateľom. Týchto členov skautského hnutia si treba v určitom zmysle vážiť, pretože predstavujú smer a hodnoty v súlade s úmyslom svetového zakladateľa skautingu. Týmto členom je treba plnenie ich ,,povinností” umožňovať a vhodným spôsobom ich podporovať. V žiadnom prípade nie je možné tolerovať akékoľvek znevažovanie alebo zosmiešňovanie ich presvedčenia. To by taktiež hrubo odporovalo 5. bodu skautského zákona. Nemôžem nespomenúť iný, špecifický druh vernosti. Vernosť v partnerstve a v manželstve. Alebo si tiež myslíš, že trvalá vernosť je v dnešnej dobe nemoderný prežitok? Vernosť a oddanosť je nedeliteľná. Nemôžeš dávať dobrý príklad vernosti medzi skautmi, ak si v osobnom živote neverný. Alebo snáď si myslíš, že je to čiste tvoja súkromná záležitosť, alebo že sa o tom nikto nedozvie? Nemožno mať dvojitý meter:,, vodu kázať a víno piť.”

Na zamyslenie:

Som ochotný pre svoje presvedčenie znášať nepríjemnosti od ostatných?

Nehanbím sa občas medzi ostatnými za svoje ideály, za to, že som skaut?

Hanbím sa nosiť skautský kroj?

Neposmievam sa tým, ktorí majú svoje náboženské presvedčenie?

Ako je to s mojou vernosťou partnerke, manželke, rodine?

Som ochotný znovu a znovu sa zapájať so činnosti v oddiele, zbore, či inde, aj keď sa mi práve nedarí?

 

Tak, to boli prvé dva body, ďalšie budú nasledovať nabudúce. Dúfam, že toto zamyslenie bolo pre vás prínosné a že sa vrátite aj na pokračovanie.

Prebraté, preložené a upravené z publikácie: Jan Pečený-Neptun: Základy duchovní výchovy v skautingu

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *