Zahraničný program vol.1

V rámci programovej ponuky Slovenského skautingu máme viacero odboriek, výziev a voľných modulov, ktoré sa týkajú zahraničia. Zahraničný tím ZSSO sa vám ich v sérií týchto článkov pokúsi priblížiť prostredníctvom skautov a skautiek, ktorí ich splnili. Príjemné čítanie!

V prvej časti vám predstavíme s. Bajku a spolu s ňou jednu z mála odboriek, ktorá má iba zelený stupeň, je to Svetové priateľstvo.

Bajka (Barbora Damková) pochádza z 37. zboru Fatran Martin. Skautuje tu už štvrtým rokom a momentálne je členka oddielovej rady 1. oddielu skautov a skautiek Robinzonky.

Prečo si sa rozhodla plniť odborku Svetové priateľstvo a ako to prebiehalo?
Odborka ma zaujala najmä kvôli tomu, že som veľký milovník geografie, cudzích jazykov a ľudí. Páčil sa mi motív medzinárodných priateľstiev. K samotnému plneniu ma nakopla príležitosť, keď sme vďaka programu Erazmus+ niektorí zo zboru mohli stráviť cca týždeň vo fínskom Laponsku aj so skautmi z iných krajín. Plnenie odborky nebolo nutne náročné, ale skôr zaujímavé. Sama som sa mnoho naučila a mohla som posúvať informácie druhým. Veľká časť plnenia odborky boli skvelé zážitky.

Ktorý bod bol pre teba najzaujímavejší a naopak, pri ktorom si sa musela premáhať, aby si ho splnila?
Najzaujímavejší bod bol určite – „Absolvoval som min. 7-dňový tábor alebo výpravu so skautmi z inej krajiny. Aktívne som sa spolupodieľal na vytvorení kroniky o tejto akcii, kde som zhrnul svoje dojmy a
čo som sa dozvedel od zahraničných skautov.“
Stráviť čas za polárnym kruhom s mojimi slovenskými kamošmi a zároveň aj s novými zahraničnými bol asi najlepší zážitok v mojom živote. Spoznala som tam kopec úžasných ľudí (s niektorými som stále v kontakte), nové kultúry, iný život. Pozorovali sme, ako slnko bežne zapadá o polnoci a vychádza o tri hodiny neskôr, speakovali sme, naučili sme sa cudzojazyčné frázy, vytvorili si priateľstvá z rôznych kútov Európy. A vôbec tam nebola taká zima, ako by sa mohlo zdať. 30 stupňov cez deň úplná normálka, potok teplejší ako na tábore na Slovensku. Pre mňa najhorší bod bol asi – „Aspoň 6 mesiacov som si viedol zápisník alebo album o niektorej cudzej krajine, nalepil som si tam informácie týkajúce sa skautingu, krajiny, kultúry, športu a zvykov.“ 
A to z toho dôvodu, že nie som veľmi denníkový človek a už vôbec nie na dlhé, šesťmesačné trate. Zvolila som si ale krajinu, ktorá ma naozaj zaujíma, takže jej pozorovanie nebolo vôbec otravné, skôr
prínosné. Je mojím snom sa tam raz dostať a mám odtiaľ práve veľmi dobrú kamarátku, ktorú som spoznala vďaka pobytu v Laponsku – Gruzínsko.

So skautom z akej krajiny si si v rámci plnenia dopisovala? Čo najzaujímavejšie si sa od neho dozvedela?
Počas plnenia som si práve dopisovala s jednou skautkou z Fínska. Používali sme aplikáciu WhatsApp, takže to bolo rýchle a časté. Rozprávali sme sa o rôznych témach, či už skautských alebo neskautských. Mňa osobne najviac zaujalo, keď mi písala o jej škole a školskom systéme, poslala mi aj nejaké fotky priamo z jej školy. Myslím, že je tak všeobecne známe, že fínske školstvo je vyspelé a ja som rada, že som o tom mohla dostať informácie z prvej ruky.

Čo zahraničných skautov najviac zaujalo pri tvojej prezentácií Slovenska?
Určite to boli nejaké slovenské slová a frázy, ktoré sa buď podobali na niektoré fínske výrazy (pretože som Slovensko prezentovala v komornej atmosfére skupine fínskych skautiek) alebo im zneli vtipne.
Zaujala ich aj slovenská kuchyňa, ale keďže nie som bohvieaký kuchár (:D), bolo pre mňa trošku zložité opísať, ako sa pripravujú halušky. Halušky na obrázku im ale prišli divné a vraj „slighly
disgusting“ a nechceli veľmi veriť, že to môže byť také dobré, ako som tvrdila. V neposlednom rade ich zaujala nižšia cena pizze na Slovensku v porovnaní s Fínskom.

Ďakujeme Bajke veľmi pekne za rozhovor!
Jane (zahraničná spojka ZSSO)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *